Newsletter Konštrukta Industry a.s.

Autor: Eva Fujaková, učiteľka SOŠ Trenčín. Text je uverejnený so súhlasom Konštrukta Industry, a.s.

Spojené nádoby školy a praxe

Keď som si koncom septembra čítala v zborovni pokyn o exkurzii učiteľov do neďalekej firmy Konštrukta Industry a.s., v duchu som si položila otázku, čím a ako môže obohatiť návšteva výrobných priestorov strojárskej firmy odborné poznatky starej učiteľky slovenského, francúzskeho či anglického jazyka. Frézu od sústruhu možno ani nerozoznám, kariérne by som pre firmu  už tiež asi nebola nijaké terno, iba ak by sa „konštrukťáci“ chceli učiť po francúzsky či naplniť čas prestávok predčítaním krásnej literatúry – to by ma veru celkom bavilo... Ale teraz seriózne - predsa len sú strojárstvo a učiteľstvo jazykov dosť výrazne vzdialené sféry...

Možno to boli práve tie otázky a pochybnosti, možno obyčajná ľudská zvedavosť, ktoré ma v ten pondelok poobede priviedli až do vstupného vestibulu firmy. Našu desaťčlennú skupinku privítali dve milé dámy a aktívny fotograf, ktorý fotil ostošesť / aká škoda, že som sa  pozornejšie neupravila ! /. V kultivovanom príhovore vedúcej  RĽZ,  inžinierky Okšovej,  sme načreli do histórie i súčasných aktivít podniku a vzápätí bol zachránený i môj imidž – dostali sme zelené vesty s označením VISITOR. Spojovacia chodba tvoriaca galériu významných osobností nás priviedla do výrobných priestorov, kde nám pani Monika  predstavila nášho nového sprievodcu. Urastený, mladší stredný vek, tmavšie plavé vlasy a nevtieravý  výraz tváre... ale hlavne, hlavne strašne povedomý. Intenzívne rozmýšľam, odkiaľ toho chlapíka poznám a moje predstavy vedú do dosť dávnej minulosti / 20 – 23 rokov ? /. Trieda mechanikov nastavovačov, druhé poschodie vľavo, bože ako sa len volal ? Nosieval trochu dlhšie háro, veď to vtedy bolo in ... ale pamäť s menami mi nie a nie naskočiť. No napokon predsa len – Miro Vachánek ! Vzápätí mi v spomienkach defilujú ďalšie tváre a mená: večne usmiaty Miro z Mníchovej Lehoty, futbalista Martin,  Roman zo Skalky, ďalší Martin ... Zaplavilo ma zrazu toľko zmiešaných pocitov: nostalgia,  dojatie, ba vyplávala na povrch i milá príhoda, na aké je práca učiteľa dosť bohatá a o ktorú sa rada podelím. Chalani boli štvrtáci, pár mesiacov pred maturitou a ja som im pripravila opakovaciu písomku z literatúry. Ticho v triede sa dalo krájať, chodila som medzi radmi lavíc a striehla na akýkoľvek pokus o nečestnosť. Vtedy totiž hláška, že cennejšia poctivá päťka ako podvodnícka jednotka, nebola trápnym vtipom ako dnes... Keď som bola v polovici obchádzkovej trasy, za mojím chrbtom sa ozval mikrofonický hlas:

 „Pani Fujaková, dostavte sa na vrátnicu, máte návštevu, opakujem, pani Fujaková, dostavte sa na vrátnicu, máte návštevu...“

 Otočila som sa a zbadala triedneho zabávača s prázdnou písomkou stočenou do tvaru ampliónu na ústach, ako vážne opakuje „hlásenie“. Pochytil ma nekontrolovateľný záchvat smiechu, chalani sa rozosmiali spolu so mnou a ... bolo po písomke. Mohla som sa vari hnevať na takú milú študentskú recesiu ?

Teraz som pozorovala a hlavne počúvala toho dospelého muža s obdivom a úctou, veď je z neho nielen fundovaný odborník, ale i sebavedomý vyrovnaný človek, ktorý si našiel správne miesto v živote. Naša prehliadka pokračovala od stroja k stroju, od linky k linke a mňa veľmi mrzí, že som si dostatočne nezafixovala všetky tie technické postupy a parametre, o ktorých nám Miro zanietene rozprával, ale moja učiteľská hlava  bola v tom čase plná trochu iných, tiež dôležitých podnetov. Takmer na každom z pracovísk nám zakýval  náš bývalý žiak, prišiel, prihovoril sa, zaspomínal, podávali sa ruky, potľapkávalo sa po pleciach – tak, ako to medzi priateľmi už býva.  Martin, Michal, Tomáš, Ľuboš a mnohí ďalší – nám rovnako milí, ktorých tu pre malý priestor nemôžem všetkých menovať.

 „Dobrý deň, vy si ma pamätáte ? Učili ste ma slovenčinu.“

„Dobrý,  mňa zase francúzštinu, “ a podobne...a podobne.

Jeden obrábač, druhý sústružník či frézar, nastavovač, elektromechanik, ba dokonca projektový manažér. Ale hlavne, všetci boli naši a všetci stoja dnes pevne na nohách v neľahkom prostredí trhu práce i zložitom svete spoločenských a medziľudských vzťahov, sú z nich starostliví manželia a otcovia – a to je to najdôležitejšie v živote.

 Celá naša návšteva v Konštrukte sa niesla v skvelej atmosfére  a mojim kolegom i mne dala nesporne veľa nových informácií nielen o zameraní a úspechoch nášho partnerského podniku, ale poskytla nám i cennú spätnú väzbu o zmysle našej pedagogickej práce. Ak som občas v ťažkých chvíľach pochybovala o nejakých markantnejších výsledkoch svojej dlhoročnej učiteľskej pôsobnosti / a také chvíle, priznám sa, boli /,  zážitok z exkurzie ma naplnil vedomím, že tie nervy, to nekonečné sebaovládanie, jeden deň hnev a beznádej a inokedy zase spontánny smiech a radosť predsa len stoja za to, keď na konci svojej „výrobnej linky“ vidíme  zodpovedných,  odborne zdatných ľudí, ktorí robia dobré meno nielen firme, sami sebe, ale i nám, ich bývalým učiteľom. Chalani, sme na vás hrdí a držíme i naďalej palce !

Odpovede na moje prvotné otázky sú samozrejme nad slnko jasné. Teória a prax sú síce dve samostatné, no  prirodzeným spôsobom prepojené kolieska jedného súkolia,  práve tak,  ako odbornosť a medziľudské vzťahy. Sme presvedčení, že práve tieto oblasti získajú naštartovanou spoluprácou medzi Konštruktou Industry a.s. a SOŠ Pod Sokolicami v Trenčíne novú úroveň a nové dimenzie. A to  samozrejme všetci vítame, lebo funkčnosť takejto spolupráce je nespochybniteľná, overená rokmi.

Eva Fujaková,   učiteľka SOŠ, Pod Sokolicami 14, Trenčín